Celovečerná adaptácia záverečnej kapitoly slávneho románu Jamesa Joycea Ulysses / bezinterpunkčného monológu Molly Bloom fyzicko tanečného divadla Debris company v réžii Jozefa Vlka a choreografii Stanislavy Vlčekovej.
Tanečno divadelné predstavenie piece of monologue/soliloquy yes-yes je javiskovou adaptáciou poslednej kapitoly svetoznámeho románu Jamesa Joycea Ulysses, monológu jednej z ústredných postáv – Molly Bloom. Monológ/sólo je kompiláciou myšlienkových pochodov koncertnej speváčky - manželky reklamného agenta Leopolda Blooma. Kultový román Ulysses je preslávený revolučným spôsobom uvedenia “prúdu podvedomia” do literárneho sveta.
Voľný prúd pocitov, myšlienok, fragmentov pamäte a fantázie premiešanými so vstupmi z reálneho sveta neznamená však pre nás popisnú cestu cez spomínanú kapitolu, “literárny efekt” ako archetyp je pre nás inšpiráciou na ceste k rešpektovaniu prázdnych strán v imaginárnej knihe, doškrtaných viet, nikdy nezaspievaných hudobných pasáží, prichádzajúcich namiesto slov. Javisko je v tomto prípade pre nás ako nepopísaná stránka v Joyceovom románe pri rešpektovaní symbolických hodnôt a súvislostí spojených s charakterom Molly Bloom v záverečnej kapitole a Joyceovým písaním na hranici vedomia a podvedomia. Soliloquy je rytmickým a rituálnym vyznaním novej dobe ktorá nás obklopuje.
V strede nášho záujmu bola fascinácia ženskou podstatou Molly a jej „ťaživého sna“ alebo úvahy v stave pred spánkom, uprostred reality každodenného života, nie nepodobného ktorémukoľvek dňu či večeru kdekoľvek na svete kohokoľvek z nás, roentgenuje podvedomie a realitu plnú dennodenných drobných katakliziem, sklamaní, závistí, malicherností a plynule aktualizovaných bigótností.
Na druhej strane nás po čase zaujala myšlienka objaviť, či dodať akýsi protipól feminínneho sveta Molly Bloom a postaviť vedľa soliloquy monológ mužský. V druhej časti si môžete vypočuť Vlada Zboroňa v úlohe Blooma a teda manžela Molly. Tento monológ je fiktívny, vznikol ako negatív soliloquy Molly a podobne ako pôvodina – bez interpunkčných znamienok.
Choreografia : Stanislava Vlčeková
Koncept a réžia: Jozef Vlk
Vizuálna koncepcia: Martin Piterka
Kostýmy: Marija Havran, Katarína Holková
Hudba: Jozef Vlk
Realizácia hudby: Zwiebel String Quartett
Svetelný dizajn: Jozef Vlk
Účinkuje: Stanislava Vlčeková, Vladimír Zboroň dĺžka: 60 min.
Divadelná spoločnosť Debris (vznikn. na pôv. báze súboru Hubris) existuje a tvorí /s prestávkou v období rokov 1999 – 2004/ už pätnásť rokov. Za tento čas vzniklo množstvo predstavení, ktoré boli pozitívne hodnotené na domácej aj zahraničnej scéne akčného a divadelného umenia.
Hlavným výrazovým prostriedkom spolku bol vo väčšej miere nonverbálny prístup k spracovávanej téme.
Divadlo bolo spočiatku koncentrované v prevažnej miere na klasické témy (Kafkov Proces, Evanjelium podľa Marka/J.L.Borgés, Ulysses/ Joyce, Jarryho Kráľ Ubu, Murphy a Dych S.Becketta a i.), ktoré sú použité ako základ pre voľnejšie narábanie s predlohou, vykomponované do pohybovo-hudobno-výtvarného celku. Okruhy týchto predstáv si bez toho, aby boli popisné, snažia zachovať pôvodný charakter predlohy. Neskôr sa divadlo zameriavalo na prevažne autorské témy. V zmysle proklamovanej nedôvery k lineárne vyrozprávanému príbehu, snahe prehovoriť pohľadom, gestom, tieňom, svetlom, hudbou, farbou, zvukom, bolo možné hovoriť skôr o štylizácii v zmysle alternatívy k realisticky chápanej inscenácii. Forma vyjadrenia bola vo väčšej miere v tomto prípade závislá od spôsobu prezentácie projektu, od klasicky vystavavaného-konverzačnéh o divadla, až k neklasickej divadelnej inštalácii vychádzajúcej z nedivadelného prostredia (exteriéru, či interiéru).
Za obdobie svojej existencie divadlo vyprodukovalo viac než dvanásť predstavení, mimo projektov na ktorých sa zúčastňovali členovia divadla pri spolupráci s viacerými významnými divadlami a osobnosťami domácej a zahraničnej scény, spoločnosť vystupovala na viacerých festivaloch doma a v zahraničí (Veľká Británia, Rakúsko, Nemecko, Česko, Maďarsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Senegal, Singapore, Bielorusko, Slovinsko, atď...).
V súčasnom období spoločnosť inklinuje k fyzickému a tanečnému divadlu, nevylučujúc však syntetický nadhľad použitých médií.