Na ďalekom, ďalekom antarktickom ostrove žijú tučniaky. Široko-ďaleko, kam len oko dovidí, rozpreztiera sa oslepujúco biela planina pokrytá snehom a ľadom. Nerastie na nej ani jediný strom, ani jediné stebielko trávy. Po celé dni tam duje hrozivý vietor, ktorý rozvieva snehový poprašok, takže častokrát nieje možné ani oči otvoriť. Uprostred tejto planiny  sedí tučniak. Sedí, sedí a ani jediný raz sa nezamrví. Prečo len tak sedí? Prečo sa pred snehovou búrkou neskryje?  Pretože tučniakovi zima nevadí,  je to otužilec….

 

Príbeh je o objavovaní  krás chladného ostrova a o tom, že aj otužilý tučniak niekedy potrebuje vlnený sveter, ktorý ho zahreje. 

 

Hrá Bábkové divadlo Jeleňovci a kol.

 

Naštudovanie divadelnej hry podporil formou štipendia z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.