Zjevení pudla je monolog fiktívneho herca, tesne po odohraní predstavenia Goethoveho Fausta. Tvorí akýsi dovetok k slavnej dramatickej básni, predovšetkým k známej scéne premeny pudla na Mefista, z ktorej pochádza ustálené spojenie „jadro pudla“. Túto scénu využíva k polemike nad schopnosťou divadla ovplyvňovať nielen herecký život. Predstaviteľ Fausta v šatni analyzuje podivné udalosti, ktoré sa na scéne odohrály v priebehu „rutinného” predstavenia. Kvôli svojej vzťahovačnosti, domýšlaniu a konspiračným myšlienkam potom zišťuje, že jeho budúcnosť nie je vôbec istá.

„Text odkazuje k netečnosti, na které jako by se současná společnost mlčky domluvila. Po prvním čtení nám začalo rezonovat téma neschopnosti rozeznat zlo. Právě to pro nás představuje pudl – cokoli, o čem netušíme, že by mohlo znamenat zkázu. Pohybujeme se na neznatelné hranici mezi divadlem a realitou,“ dodáva režisér Ondřej Škrabal.

Monológ "Zjevení pudla" vznikol priamo pre herc Martina Pechláta, ktorý v súčasnej dobe Fausta stvárňuje v inscenácií Jana Friča v Národnom divadle v Prahe.

Hrá: Martin Pechlát
Text a réžia: Ondřej Škrabal
Hudba: Aid Kid
Kostýmy a bábky: Tereza Havlová
Produkcia: Jakub Rálek
PR: Eliška Míkovcová