Scénický koncept pre jedného herca vychádza z početných písomných a ústnych komentárov, rozhovorov a predovšetkým súkromných denníkových záznamov výtvarníčky Louis Bourgeois. Napriek tomu nie je predstavenie CELY autobiografickým dielom, ale vykonštruovaným príbehom "modelu" ženy, ktorá v sebe dešifruje vlastné podoby bolesti, traum a dôsledkov minulosti. Pracovnou metódou sa stal princíp montáže a dekonštrukčno/ rekonštrukčného prístupu (cielená analýza, dekonštrukcia traumy na primárne situácie a znovuvyskladanie traumatických zážitkov/ situácií v absorbovanej podobe). Tento princíp tak analyzuje a pomenuváva dávno vytesnené traumy a bolesti, rozkladá ich na riešiteľné fragmenty a znovuskladá do podoby, ktorá je trauma poznaná a teda prekonaná. Cela je priestor poskytujúci samotu. Na jednej strane samotu vynútenú a na druhej strane vytúženú. Cela je ohraničený priestor, je vynúteným väzením alebo dobrovoľným únikom. Cela je miesto stretnutia samej so sebou, so spomienkami projektujúcimi súčasnosť. * v texte sú použité fragmenty z denníkov a zápiskov Louise Bourgeois autor výtvarného konceptu: Slávka Daubnerová/ Eduard Kudláč dramaturgia: Eduard Kudláč zvuk: výber scénický koncept a réžia: Slávka Daubnerová hrá: Slávka Daubnerová premiéra 16.09.2006 o 20.00hod A4/ Divadlo SkRAT Bratislava